Súvisí platba za teplo s klimatickými podmienkami?

Pri vyúčtovaní nákladov za služby spojené s vykurovaním je potrebné vedieť, ako sa v danom roku odvíjali klimatické podmienky. Tento faktor má zásadný vplyv na výšku platby.

 

Čo je vykurovacie obdobie?

Vykurovacie obdobie začína spravidla 1. septembra príslušného kalendárneho roka a končí 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka. Vykurovacie obdobie je pojem technický, nie však účtovný. Vo vykurovacom období musí byť zariadenie pre dodávku tepla v pohotovostnom technickom stave, aby bolo možné kedykoľvek začať a udržať prevádzku vykurovania.

 

Kedy je dodávané teplo?

Teplo na vykurovanie začne dodávateľ tepla dodávať ak vonkajšia denná teplota vzduchu vo vykurovacom období klesne počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13° C a podľa predpovede vývoja počasia nemožno očakávať zvýšenie vonkajšej dennej priemernej teploty. Vonkajšia priemerná denná teplota tvorí štvrtinu súčtu vonkajších teplôt meraných o 7.00 h, o 14.00 h, a o 21.00 h v tieni s vylúčením vplyvu sálania okolitých stien bytových domov, pričom teplota meraná o 21.00 h sa započíta dvakrát. Toto sledovanie a vyhodnocovanie prevádza autorizované pracovisko Hydrometeorologického ústavu (pre oblasť Komárna je to observatórium Hurbanovo).

 

Postačuje projektovaná vykurovacia sústava?

Pre dimenzovanie vykurovacích sústav je dôležitá tzv. výpočtová vonkajšia teplota, ktorá vychádza z priemernej teploty piatich po sebe nasledujúcich najchladnejších dní podľa dlhodobých meteorologických pozorovaní. Pre územie Slovenskej republiky boli zvolené základné výpočtové teploty -12, -15 a -18° C. Lokalita Komárna a jeho okolia patrí do výpočtovej teploty -12° C. Výška spotreby tepla pre vykurovanie objektu je daná tepelno-technickými vlastnosťami jeho obvodového plášťa (tepelnou stratou objektu) a klimatickou náročnosťou príslušného zúčtovacieho obdobia. Ročné množstvo tepla pre vykurovanie daného objektu je možné približne vypočítať najpoužívanejšou metódou tzv. dennostupňovou metódou, známou tiež ako gradenová metóda výpočtu tepla. Vychádza zjednodušene zo vzťahu:

 

-3Qr = 3,6 . 24 . 10 . e . Qc .d. t is-t es)( ti-te)

 

Qrročné množstvo tepla pre vykurovanie (GJ/rok)

eopravný súčiniteľ vyjadrujúci rôzne prevádzkové vplyvy (pre byty spravidla 0,75)

Qctepelná strata objektu pri výpočtovej vonkajšej teplote (kW)

dpočet dní vykurovania za vykurovacie obdobie (spravidla 198-210)

t ispriemerná vnútorná teplota objektu (spravidla 21° C s odchýlkou (t i -1)° C až (ti+3)° C

t espriemerná teplota vonkajšieho vzduchu vo vykurovacích dňoch v danej lokalite

tivýpočtová vnútorná teplota objektu spravidla 21° C s odchýlkou (t i -1)° C až (ti+3)° C

tevýpočtová vonkajšia teplota v danej lokalite (Komárno -12° C)

 

Ktorý rok bol najteplejší a ktorý najchladnejší?

Klimatické pomery v danom roku charakterizuje počet tzv. dennostupňov. Dennostupne vyjadrujú aký bol rozdiel denných stupňov medzi vonkajšou a vnútornou teplotou počas vykurovania.
Dosahované počty dennostupňov:

Rok                                  Počet dennostupňov

2007                                3 339,9

2008                                3 308,9

2009                                3 232,5

2010                                3 839,9

2011                                3 560,2

2012                                3 464,5

2013                                3 614,4

2014                                3 183,9

2015                                3 437,2

2016                                3 550,2

                

 

Z tabuľky vyplýva, že najchladnejším rokom s najvyšším počtom dennostupňovza posledných 9 rokov bol rok 2010 a najteplejším rokom s najnižším počtomdennostupňov bol rok 2014.