Otázky
Spotreba tepla a klimatické podmienky
Pri vyúčtovaní nákladov za služby spojené s vykurovaním, aby sme neboli zaskočení výškou nákladu za dodávku tepelnej energie , je potrebné vedieť, ako sa v danom roku odvíjali klimatické podmienky. Radi by sme Vás preto oboznámili s touto problematikou.
Vykurovacie obdobie začína spravidla 1.septembra príslušného kalendárneho roka a končí 31.mája nasledujúceho kalendárneho roka. Vykurovacie obdobie je pojem technický, nie však účtovný. Vo vykurovacom období musí byť zariadenie pre dodávku tepla v pohotovostnom technickom stave, aby bolo možné kedykoľvek začať a udržať prevádzku vykurovania.Teplo na vykurovanie začne dodávateľ tepla dodávať ak vonkajšia denná teplota vzduchu vo vykurovacom období klesne počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13° C a podľa predpovede vývoja počasia nemožno očakávať zvýšenie vonkajšej dennej priemernej teploty. Vonkajšia priemerná denná teplota, ktorá tvorí štvrtinu súčtu vonkajších teplôt meraných o 7.00 h, o 14.00 h, a o 21.00 h v tieni s vylúčením vplyvu sálania okolitých stien bytových domov, pričom teplota meraná o 21.00 h sa započíta dvakrát.Toto sledovanie a vyhodnocovanie prevádza autorizované pracovisko Hydrometeorologického ústavu. ( pre oblasť Komárna je to observatórium Hurbanovo) Pre dimenzovanie vykurovacích sústav je dôležitá tzv. výpočtová vonkajšia teplota ,ktorá vychádza z priemernej teploty piatich po sebe nasledujúcich najchladnejších dní podľa dlhodobých meteorologických pozorovaní. Pre územie Slovenskej republiky boli zvolené základné výpočtové teploty mínus 12, 15 a 18°C . Lokalita Komárna a jeho okolia patrí do výpočtovej teploty -12°C. Výška spotreby tepla pre vykurovanie objektu je daná tepelno- technickými vlastnosťami jeho obvodového plášťa ( tepelnou stratou objektu) a klimatickou náročnosťou príslušného zúčtovacieho obdobia.Ročné množstvo tepla pre vykurovanie daného objektu je možné približne vypočítať najpoužívanejšou metódou tzv. dennostupňovou metódou, známou tiež ako gradenová metóda výpočtu tepla. Vychádza zjednodušene zo vzťahu:
-3Qr = 3,6 . 24 . 10 . e . Qc .d. t is-t es)( ti-te)
Kde Qr je ročné množstvo tepla pre vykurovanie ( GJ/rok) e je opravný súčiniteľ vyjadrujúci rôzne prevádzkové vplyvy ( pre byty spravidla 0,75) Qc je tepelná strata objektu pri výpočtovej vonkajšej teplote (kW) d je počet dní vykurovania za vykurovacie obdobie ( spravidla 198-210) t is je priemerná vnútorná teplota objektu ( spravidla 21°C s odchýlkou (t i -1)°C až (ti+3)°C t es je priemerná teplota vonkajšieho vzduchu vo vykurovacích dňoch v danej lokalite ti je výpočtová vnútorná teplota objektu spravidla 21°C s odchýlkou (t i -1)°C až (ti+3)°C te je výpočtová vonkajšia teplota v danej lokalite ( Komárno -12°C) výraz d.( t is-t es) predstavuje počet dennostupňov , ktoré vyjadrujú klimatické pomery v danom roku, alebo laicky povedané aký bol rozdiel denných stupňov medzi vonkajšou a vnútornou teplotou počas vykurovania. Dosahované počty dennostupňov sú uvádzané v tabulke:
| Rok | Počet dennostupňov |
|---|---|
| 2007 | 3 339,9 |
| 2008 | 3 308,9 |
| 2009 | 3 232,5 |
| 2010 | 3 839,9 |
Z čoho vyplýva, že najchladnejším rokom z posledných 4 rokov s najvyšším počtom dennostupňov bol rok 2010 a najteplejším rokom s najnižším počtom dennostupňov bol rok 2009.